„Otec, ponúkli mi miesto správcu tlačiarne a knižnice... Za super plat.“ „No, a ty?“ „No, ja neviem. Je to ďaleko...“ „Ale čo si...? To by si mal prijať...“ „Hej? Tak ja to asi, možno zoberiem...“ Znovu som cestoval. Do rodného kraja mojich predkov. Za robotou. A to všetko sa udialo behom krátkeho sna, na konci jednej krátkej noci. Málokedy mi býva smutno po prebudení... Krásnosmutné sny...
Komentáre
poznam...
RE:
aj ja...